Lenka Sarnecká
Ako psychológ často odpovedám mojim známym na otázku, čo si myslím o predsavzatiach a či je dobré si ich dávať. Ak stále váhate, tu je moje krátke zamyslenie sa k tejto téme.
Koniec starého roka nám tak nejak automaticky ponúka priestor na spoločenskú, kultúrnu ale aj osobnú reflexiu uplynulých udalostí. Pri tomto rekapitulovaní prehodnocujeme nielen to, ako sme subjektívne spokojní s naším fungovaním v starom roku ale zároveň si kladieme otázku, kde je naše miesto v tejto spoločnosti, ako do nej zapadáme a či sme celkovo spokojní. Novoročné predsavzatia teda nadväzujú na bilancovanie uplynulého roka – udalostí, ktoré sa nás dotkli, formovali a ovplyvnili smerovanie nášho života. Dá sa povedať, že nevedome nasledujeme kolobeh zrodu a zániku, ktorý odpradávna pozorujeme v prírode prostredníctvom striedania ročných období. Už naši predkovia s úctou pochopili a prijali dlhé zimné večery ako priestor na rozjímanie o sebe samotnom, o svojich potrebách, vzťahoch či zmysle života. Kalendárny začiatok roka teda logicky otvára priestor vytvoriť si akýsi “akčný plán”, v ktorom zahrnieme všetky zistenia o stave svojej duše a začneme krok po kroku odznova.
Môže sa stať, že počas bilancovania uplynulého roka nepociťujeme radosť a pri pomyslení na uplynulý rok sa nám v duši rozlieha smútok. Je vhodné opätovne si položiť otázku “Ako som sa v prevažnej časti tohto roka cítil/a?” odhliadnuc od všetkých (najmä materiálnych) úspechov… Mali by sme sa už odnaučiť dávať znamienko “rovná sa” medzi úspech a pocit spokojnosti. Poznám veľa ľudí, ktorí sú vynikajúci pracovníci, manažéri, športovci ale v oblasti svojho duševného zdravia veľmi strádajú. Dosahovať úspechy v určitej oblasti totiž nemusí automaticky znamenať, že nám to prináša pocit naplnenia a spokojnosti.
V predsavzatiach sa teda usilujeme reflektovať naše zanedbané potreby, nenaplnené sny a zlepšiť celkovú spokojnosť v živote. A potom sú tu ciele, ktoré majú napr. vykompenzovať nadmernosť sviatkov (v konzumácií nezdravej stravy, alkoholu) alebo sú viazané na snahu obmedziť zlozvyky. Po pandémií ľudia viac obrátili svoju pozornosť z vonkajšieho sveta plného kriku,chaosu, materiálnych vecí do svojej duše; urobiť si inventúru vlastných potrieb, prianí a naučiť sa byť vnímavý sám k sebe. U mnohých mojich klientov teda vnímam významnú zmenu v ich novoročných predsavzatiach – kvalita predsavzatí sa transformovala z odstránenia zlozvykov na napĺňanie emočných potrieb (byť spokojný v práci, mať naozaj funkčné vzťahy s blízkymi, mať čas sám pre seba).
Dávať alebo nedávať si novoročné predsavzatia?
Na zodpovedanie tejto dilemy postačí zodpovedať jednoduchú otázku: “Bude to novoročné predsavzatie súčasť spoločenského ošiaľu alebo naozaj túžim po zmene v živote?”
Ak ste odpovedali “áno – zmene”, teraz je potrebné ujasniť si, akej oblasti sa túžba po zmene týka a aká zmena by potenciálne mohla priniesť želaný výsledok. Ako Life Coach pomáham mojim klientom dopátrať sa k pravej podstate ich potrieb, prianí a snov, s ktorými prichádzajú. Často sa v rozhovoroch dostávame k tomu, že ľudia nepotrebujú ísť na jednu drahú dovolenku v roku; iba potrebujú pravidelne vypnúť napr. pri okopávaní v záhradke, ticho meditovať, byť sám so sebou pri cvičení rannej jógy alebo utužiť vzťahy s rodinou. Novoročné predsavzatia teda nemusia predstavovať veľkolepé plány do nasledujúceho roka. Často sa predsavzatia týkajú našich zlozvykov ako napr. fajčenie, jedenie nezdravých jedál, sedavý spôsob života či pitie alkoholu. Určite ale takéto presvedčenia neformulujte v negatívnej podobe – nebudem piť, nebudem fajičť atď. Nejde totiž len o presvedčenie ale aj spôsob ako o ňom premýšľate. Ak si teda vaša myseľ povie 10x za deň “Chodím si zabehať každý deň po práci” znie to pre váš mozog motivujúcejšie, ako keby ste si opakovali “nebudem sedieť na gauči”. Navyše ak si formulujete predsavzatie v prítomnom čase, klamete svoju myseľ, že už cieľ napĺňate, čím ste motivovanejší ho skutočne zrealizovať. Niekedy stačia drobné zmeny v životnej rutine a predovšetkým odhodlanie vydržať v realizácií, aj keď opadne počiatočná eufória.
Za úspech môžeme považovať, ak sa nám podarí predsavzatie zapracovať do nášho života ako súčasť dennej rutiny. Ak to budeme robiť dostatočne dlho a úprimne, prerastie to v niečo viac, do rituálu, ktorý je nám posvätný. Takto naplnené novoročné predsavzatie budem potom niečo, čo nás pozdvihne a vnesie do života pokoj aj v časoch kríz.
Ak sa rozhodnete, že si dáte novoročné predsavzatie, pamätajte, že predsavzatie nie je pracovná úloha.
Je to váš vlastný vnútorný záväzok. Sľubujete si, že z lásky k sebe samému si prinesiete do života zmenu, ktorá Vám má prospieť. Nie je to teda povinnosť, ktorú musíte kŕčovito zvládnuť. U svojich klientov často pozorujem, že výkonovo orientované typy ľudí vnímajú aj cvičenie na sebarozvoj ako ďalší cieľ, ktorý je potrebné aj s maximálnym vypätím síl dosiahnuť. Nie je dovolené zlyhať či pochybiť.
“Aj pri predsavzatiach platí, že dôležitá je cesta, nie cieľ”.
Predsavzatia sú skvelým prostriedkom sebazdokonaľovania. Vnímajte to ako pozitívny spôsob, ako sa o seba postarať. Či si vyberiete ako cieľ schudnutie, obmedziť zlozvyky alebo si iba nastaviť hranice, pamätajte, že sa učíte niečo nové. Trénujete svoje sebaovládanie a schopnosť urobiť aj najmenšie rozhodnutia so zreteľom na váš hlavný cieľ, napr. ak chcem zhodiť päť kilo, môžem si kľudne dať aj kávu bez mlieka, než vanilkové latte. A niekedy sa stane, že aj napriek svojmu najlepšiemu presvedčeniu dodržať novoročné predsavzatie – ho predsa len porušíte. A príde sklamanie, pocity viny či výčitky. Skúste sa však na svoje zakopnutie na ceste ku splnenému cieľu pozrieť ako na cennú lekciu – predsavzatia nás učia vyrovnávať sa aj s neúspechom. Stále však môžete hľadať spôsoby ako sa s pocitom sklamania vyrovnať a pokračovať v živote ďalej. Pekne to vystihol príklad, ktorý som raz čítala: Ak Vám pri používaní spadne mobil, neroztrieskate ho s krikom teatrálne o zem. To isté platí aj pri predsavzatí: Ak zjete koláč počas diéty, nemusíte z toho urobiť ďalšie vianočné hody. Jednoducho si koláč s láskou vychutnajte a pokračuje v diéte. A takto to platí aj všetkých oblastiach.
Syndróm falošnej nádeje je nerealistické očakávanie človeka o pravdepodobnej rýchlosti, ľahkosti a zmene našich návykov.
Štatistika hovorí, že novoročné predsavzatia si dáva viac ako polovica dospelých, no menej ako 10% si ich udrží dlhšie ako do februára. Keďže sa novoročné predsavzatia najčastejšie týkajú našich návykov – časté používanie soc.sietí na telefónoch, málo pohybu, fajčenie, pitie, atď. treba si uvedomiť, že môžete ľahko podľahnúť Syndrómu falošnej nádeje. Je charakteristický nerealistickými očakávaniami človeka o pravdepodobnej rýchlosti, ľahkosti a zmene našich návykov. Je teda dobré byť realistický, snažiť sa myslieť pozitívne a prijímať pochybenie ako súčasť procesu zmeny. Práve naša schopnosť zvládnuť čiastočné pochybenie nás predurčuje v tom, či nakoniec predsavzatie dodržíme. Robte iba jedno predsavzatie, ale o to poctivejšie. Ak sa totiž vzdáte všetkých zlozvykov naraz, môže hroziť, že prídete o svoju aj keď zlú “odmenu”. Je lepšie začať jedným cieľom, napr. zdravšia strava a keď v nej vytrváte, zaraďte aj cvičenie…
Ste motivovaní niečo vo svojom živote prostredníctvom predsavzatia zmeniť? Tu je teda stručná rekapitulácia ako správne formulovať svoje novoročné predsavzatie?
- Formulujte ich v pozitívnom význame
- Používajte prítomný čas
- Stanovte si realistické, dosiahnuteľné ciele
- Zapíšte si svoje predsavzatie do svojho denného harmonogramu v diári
- Merajte, vážte, počítajte – myseľ rada vidí pokrok aj v konkrétnych číslach
- Vytrvajte v realizácií predvzatia aj keď sa vám už nechce
A ako všetko v dnešnej dobe, aj predsavzatia by mali byť SMART – teda špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, realistické,časovo ohraničené. Treba pritom rozlišovať, ako si svoje predsavzatie naformulujete. Môžete si povedať, že obmedzíte pitie alkoholu. Takéto predsavzatie však SMART nie je, pretože nevieme, čo vo výsledku to “obmedzenie” znamená. Ak si však stanovíte, že si dáte maximálne jeden pohárik raz týždenne po dobu mesiaca, to je omnoho konkrétnejšie a teda splniteľné.
A ak by sa Vám predsa len nedarilo v napredovaní, alebo možno cítite, že potrebujete väčšiu zmenu, stále môžete vyhľadať Life Coaching alebo psychoterapiu. O rozdieloch medzi koučom a terapeutom pojednávam TU.
