Lenka SarneckáVýskumy uvádzajú, že určitý stupeň úzkosti zažilo v uplynulom roku až 62%ľudí. Častejšie postihuje ženy než mužov.Z výskumov teda vyplýva, že ju zažívajú mnohí. Ako psychologička dostávam často otázku: Čo je úzkosť/anxieta? Ako vzniká a ako sa prejavuje? Je rozdiel medzi strachom a úzkosťou? Dá sa úzkosť liečiť? Ak áno, aké sú možnosti. Aj na tieto otázky odpovedám v dnešnom blogu.
Úzkosť je definovaná ako emocionálny stav, ktorý sa vyznačuje neprimeraným alebo prehnaným strachom, obavami alebo znepokojením ohľadom budúcnosti, pričom býva viazaná na zväčša iracionálne strachy. Často môže byť sprevádzaná fyzickými príznakmi, ako je napríklad dýchavičnosť, srdcové búšenie, zimnica alebo napr. kŕče v bruchu.
Stále je pre vás táto odpoveď nejasná? V praxi vyzerá úzkosť aj takto:
Milan sa usádza na gauč, mierne nervózny a spontánne prináša tému na sedenie. Čaká ho dôležitá porada s novým investorom, ktorá zahŕňa aj spoločný obed v reštaurácií, kam sa dá ľahko presunúť pomocou MHD (jedna zastávka). “Má to byť celé, také “rodinné”, preto ideme neformálne oblečení, všetci sa vo firme tešia. Ale pre mňa je to utrpenie. Už teraz rozmýšľam, ako by som sa z toho vyzul. Neviem, čo z toho ma stresuje viacej. Či tá cesta busom, čo ak tam spanikárim a odpadnem. Či to, že musíme jesť a ja z tej úzkosti nedostanem do seba skoro nič a všetci to komentujú, že čo som to za chlapa, že sa dobre nenajem… Potrebujem, aby to klaplo. Aby bol šéf so mnou spokojný. Čo ak by mi prišlo zle a musel by som utekať na toaletu”, rozpráva Milan, pričom ťažšie dýcha, nervózne si trie ruky, sedí napätý a prežíva veľký strach. “Keď som nabral konečne odvahu a povedal to kolegom, takým bližším, povedali mi, či som labuť, že si to nemám tak brať, alebo nech som viac pozitívny a ono to bude lepšie. Ale… Nie je”.
Z krátkej ukážky si všímavejší čitateľ položí otázku: Aký je teda rozdiel medzi strachom a úzkosťou?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že pri strachu sa jedná o prirodzenú reakciu organizmu na konkrétny stimul či ohrozenie (napr. padá na vás škridla/ šéf vás práve pred celou firmou ponížil) zatiaľ čo úzkosť možno opísať ako “ predčasný stres”, t.j. je viazaná na neistotu a obavy z budúcnosti, ktoré majú zväčša iracionálnu povahu (bojíte sa, že vám šéf ASI vynadá). Udáva sa, že zhruba 80% našich strachov sa v skutočnosti ani nikdy neudeje. Úzkostný človek má však problém zreálniť si mieru skutočného ohrozenia.
Pri úzkosti rovnako ako aj pri strachu, nastáva stresová reakcia celého organizmu. Každodenný život nám poskytuje nespočetné množstvo dôvodov na úzkosť, a tak sa stresový systém organizmu zapína už len pri myšlienke na úzkosť. Rozdiel je však v aktivácií rozličných štruktúr mozgu. Pri strachu z bezprostredného ohrozenia sa podnety vyhodnocujú v mozgovej kôre. Vieme ich teda ihned analyzovať a vykonať nejakú akciu prostredníctvom autonómneho nervového systému, napr. uhnúť sa pred padajúcim predmetom, žmurknúť ak mi niečo smeruje do oka. Táto bezprostredná reakcia tela na priame ohrozenie je dôležitá, nakoľko nám môže zachrániť život.
“Úzkosť totiž vzniká už len pri myšlienke na potenciálnu hrozbu”.
Pri úzkosti náš mozog vyhodnocuje pocity neistoty či domnelého ohrozenia v hlbších štruktúrach mozgu (limbický systém) a mobilizuje telo cez autonómny nervový systém. V situácií keď na vás kričí šéf na porade však nemôžete vstať a odísť. Musíte tam sedieť a čakať, kým situácia skončí, zatiaľ čo vo vašom tele môžete pociťovať triašku, sucho v ústach, zvýšený krvný tlak, zrýchlený tep či podlamovanie kolien. Ak ste nikdy nič podobné nezažili, pravdepodobne sa vystrašíte. U niektorých sú fyzické pocity tak silné, že si ich zamenia s infarktom a vyhľadajú lekára. O čo väčšie prekvapenie príde, keď vám lekár aj napriek búšiacemu srdcu a príznakom najzávažnejšieho infarktu podla wikipédie oznámi: “Vy nemáte infarkt, ste úplne zdravý/á. Pravdepodobne by ste mali navštíviť psychológa”.
Najčastejšie prichádza ako reakcia na túto správu strach, obavy, výčitky, že niečo so mnou nie je v poriadku a hľadanie príčiny, prečo sa mi to stalo? Pritom podľa švajčiarskej štúdie trpí úzkosťou každý tretí človek vo veku od 20-30 rokov.
Ako úzkosť vzniká?
Na vzniku úzkosti sa podieľajú faktory biologické (dedičnosť), pričom rozhodujúci vplyv zohráva aj výchova a prostredie, s ktorým človek interaguje. Každý je jedinečný a teda sa rodíme aj s rozličnou otužilosťou voči stresu. To, ako dobre si vieme poradiť so stresom však nezávisí len od našej genetiky. Kľúčovú úlohu zohrávajú rodičia, resp. matka a to, či sme pri nich cítili istotu, bezpečie a prijatie. Spôsob akým matka reaguje na dieťa, jeho emócie a potreby ovplyvňuje aj to, ako si dieťa bude v dospelosti vedieť poradiť so záťažou a stresom. Platí, že primeraná miera záťaže je dobrá, patrí do života a motivuje nás napredovať. Tí, ktorí sa v detstve cítili prijatí, milovaní a v bezpečí, nebudú mať v dospelosti pravdepodobne problém so zvládaním záťaže a stresu. Naučili sa totiž rozlišovať čo je skutočná hrozba a čo iba domnelá. Ak ste však zažívali v období detstva pocity neistoty, ostávali ste so svojimi negatívnymi emóciami sami alebo ste boli nadmerne preťažovaní stresom, odnesiete si skúsenosť, že život je plný ohrození, neistoty a nie je tu nik, kto by vám s tým pomohol.
Netreba opomenúť úlohu životosprávy človeka. Dnes už mnohé výskumy potvrdili význam kvalitnej a vyváženej stravy ako prevencie psychickej nepohody. Zjednodušene povedané, vaše telo si zo zdravého obeda zúročí všetky minerály, vitamíny, zdravé tuky i scharidy omnoho viac, ako z Happy Mealu u mekáča. Evolučne sme boli navrhnutí hýbať sa celý deň na čerstvom vzduchu. Potrebujeme to aj dnes. Pohyb a šport pomáha stimulovať hormóny šťastia. Posilňuje našu disciplínu, zdravie, trpezlivosť a prispieva k lepšej nálade. Tam kde je radosť a smiech, nevie zároveň existovať úzkosť.
Moji klienti neraz po určitom čase progresu pocítia, ako sa vracia úzkosť naspäť. Úzkosť neprichádza do nášho života len tak, dáva nám správu o tom, ako sa vnútorne cítime a ako sme sa o seba (ne)starali. Dáva nám priestor prestavať si život, vybudovať nové, prospešnejšie návyky a pustiť to, čo nám už neslúži. Ak teda okrem návštevy psychológa nezmeníme náš život aj v praxi, je možné sa budete s úzkosťou potýkať dlhšie.
Miera intenzity prežívanej úzkosti je rôzna. V niektorých prípadoch sa objavuje úzkosť ako reakcia na krátkodobú, záťažovú situáciu, s ktorou si však človek vie poradiť. Napr. úzkosť pred skúškou.
Pokiaľ sa ale úzkosť stupňuje a začína človeka obmedzovať v každodennom živote, môžeme hovoriť o fobicko-úzkostných poruchách, ktoré zahŕňajú generalizovanú úzkostnú poruchu, sociálnu fóbiu, agorafóbiu a pod. Pri poruchách sa začína objavovať vyhýbavé správanie, t.j. človek sa usiluje vyhnúť takým situáciám, ktoré mu evokujú strach alebo ohrozenie (napr. prestane chodiť do nákupného centra, vyhýba sa podujatiam s veľkým množstvom ľudí, cestovaniu MHD a pod.).
“My ľudia, ako aj náš mozog sme sa vyvinuli s cieľom prežitia a rozmnožovania, nie duševnej pohody”.
A.Hansen
Ako sa úzkosť prejavuje?
Vo forme telesných pocitov:
“Zvieranie žalúdku, neschopnosť niečo zjesť”
“Búšenie srdca a zrýchlený tep”
“Tlaky na hrudi” – môžu byť aj vystupňované
“Pocity chladu, studené ruky a nohy”
“Závrate”
“Bolesti hlavy”
Úzkosť sa ale môže týkať aj našich myšlienok:
“Čo ak si ten psychológ pomyslí, že nie som normálny?”
“Čo ak mi príde zle a omdliem”
“Určite sa mu muselo niečo vážne stať, keď mešká 10min”
“Zase tam bude celá firma a ja sa určite znemožním”.
“Nemôžem prejsť cez celé námestie pešo, určite sa mi stane niečo zlé”
A niekedy sa úzkosť môže prejavovať aj takto:
“Problémy s pamäťou”
“Neschopnosť sa sústrediť”
“Časté močenie”
“Hryzenie nechtov a do pery”
“Tras rúk”
Aké sú možnosti liečby úzkosti?
Dobrou správou je, že aj keď je úzkosť nepríjemná dá sa s ňou pracovať. Môžete sa zdôveriť niekomu blízkemu – rodičovi, partnerovi, kamarátovi. V prípade, že sa úzkosť stupňuje a prestávate mať nad tým kontrolu, je vhodné navštíviť psychológa.
Kognitívno-behaviorálna terapia sa zameriava na prácu s úzkostno-fobickými poruchami prostredníctvom konkrétnych techník zameraných na zmiernenie a zvládnutie úzkostných stavov. Okrem psychoterapie môže byť doporučená aj podporná farmakoterapia, ktorú ordinuje psychiater na základe rozhovoru s pacientom.
Farmakoterapia pomáha klientovi dosiahnuť čiastočnú úľavu od pretrvávajúcich silných úzkostí, čo napomáha aj v celkovom procese psychoterapie a uzdravovania. Tak ako vám sirup na kašeľ uľaví od nepokojného pokašliavania a dovolí vám vyspať sa, tak aj anxiolytiká vám dajú krátke voľno od ťaživých pocitov úzkosti, čo vám dá čas na regeneráciu, zotavenie a ľahšie osvojovanie zvládania úzkosti.
- V neposlednom rade môže byť návšteva psychológa nielen cestou k úľave od úzkosti, ale aj procesom napojenia na svoje vlastné prežívanie, sebapoznania a otužovania voči záťaže, v čom môže byť nápomocná nielen psychoterapia ale aj koučing. Ak neviete, aký je medzi nimi rozdiel, vysvetlenie nájdete TU.
Viac informácií o mne, mojej práci a blogy na rôzne témy nájdete na stránke https://www.tvojpsychologcoach.sk/
